Мен жазда Астанада болдым.Мен Астанада Байтирек,Пирамида, Ак орданы жане Ханшатырди кордым.Маган Астанада унады
Түркістан
Қазақстандағы қала Түркістан облысының әкімшілік орталығы
Түркістан (қаз. ٴتۇركىستان) — Қазақстандағықала, Түркістан облысының әкімшілік орталығы. [4]. Түркістан – V-VІ ғасырларда іргетасы қаланған. Есім ханнан бастау алып, XІV-ХVIIІ ғасырларда Қазақ хандығының астанасы болған. Оңтүстік Қазақстан облысында орналасқан. ХІV ғасырда Ақсақ Темір іргетасын қалаған Қожа Ахмет Ясауи кесенесі бар. Бұл қалада Қожа Ахмет Ясауи өзінің уағызшылық қызметін жүргізген. Кесене аумағында Қаз дауысты Қазыбек би, Абылай хан, Есім хан, Хақназар хан, Тәуке хан, Қанжығалы қарт Бөгенбай батыр тағы басқалар жерленген Қаланың іргетасы біздің заманымыздың 1-мыңжылдықтың бас кезінде каланған.
Ақ жаулығы ананың — ақ көрпесі баланың.
Ақ шашты ана: "жастығым — балам" дейді.
Ақылды бала: "ай-күнім — анам" дейді.
Алты ұл тапқан ананы "ханым" десе болады.
Сыйласа білген адамды "жаным" десе болады.
Алып анадан туады,
Ат биеден туады.
Ана алақанының аясы,
Ақ шынардың саясы.
Ана алдында құрмет,
Ата алдында қызмет.
Анаға баланың алалығы жоқ.
Анадан алтау туғанша жалғыз туса нетеді —
елге тұлға болғалы.
Қарағайға қарсы бұтақ біткенше еменге айыр бүтақ бітсе нетеді —
құсқа тұғыр болғалы.
Анадан артық дос бар ма?
Ашудан жаман қас бар ма?
Жиырма бестен жақсы жас бар ма?
Қымыздан тәтті ас бар ма?
Анадан өнеге көрмеген қыз жаман,
Атадан тағылым алмаған ұл жаман (Қорқыт).
Ана жақсылығын ауырсаң білерсің,
Қайын жақсылығын қыдырсаң білерсің.
Ана көркі алдындағы баласы,
Қала көркі үйі, орман-ағашы.
Аналы баланың өзі тоқ,
<span>Анасыз баланың көзі тоқ.</span>
Ответ:Қазақ тіліне басқа тілдерден де көп сөздер енді. (Енгізілді)
Объяснение:
Okhrana okruzhayushchey sredy, ili prikladnaya ekologiya — kompleks mer, prednaznachennykh dlya ogranicheniya otritsatel'nogo vliyaniya chelovecheskoy deyatel'nosti na prirodu. V zapadnykh stranakh chasto ispol'zuyetsya takzhe ponyatiye envayronmentologiya (en:Environmental science), kotoroye v otechestvennoy literature vyrazhayetsya terminom «nauka ob okhrane okruzhayushchey sredy». Takimi merami mogut yavlyat'sya: Ogranicheniye vybrosov v atmosferu i gidrosferu s tsel'yu uluchsheniya obshchey ekologicheskoy obstanovki. Sozdaniye zapovednikov, zakaznikov i natsional'nykh parkov s tsel'yu sokhraneniya prirodnykh kompleksov. Ogranicheniye lova ryby, okhoty s tsel'yu sokhraneniya opredelonnykh vidov. Ogranicheniye nesanktsionirovannogo vybrosa musora. Ispol'zovaniye metodov ekologicheskoy logistiki dlya total'noy ochistki ot nesanktsionirovannogo musora territorii regiona. Opasnost' neobratimykh izmeneniy prirodnoy sredy v otdel'nykh regionakh Zemli stala real'noy iz-za vozrosshikh masshtabov khozyaystvennoy deyatel'nosti cheloveka. Po dannym Vsemirnogo soyuza okhrany prirody (The World Conservation Union) na 2008 god za posledniye 500 let polnost'yu vymerlo 844 vida zhivotnykh, a 23% mlekopitayushchikh i 16% ptits v mire nakhodyatsya pod ugrozoy vymiraniya. S nachala 80 gg. v srednem 1 vid/podvid zhivotnykh ischezal yezhednevno, a vid rasteniy — yezhenedel'no. Yezhegodno szhigayetsya okolo 1 mlrd. tonn uslovnogo topliva, vybrasyvayutsya v atmosferu sotni mln. tonn oksidov azota, sery, ugleroda, chast' iz nikh vozvrashchayetsya v vide kislotnykh dozhdey), sazhi, zoly i pyli. (Sm. Zagryazneniye atmosfery) Pochvy i vody zagryaznyayutsya promyshlennymi i bytovymi stokami (sotni mlrd. t v god), nefteproduktami (neskol'ko mln. t), mineral'nymi udobreniyami (okolo sotni mln. t) i pestitsidami, tyazholymi metallami (rtut', svinets i dr.), radioaktivnymi otkhodami. Poyavilas' opasnost' narusheniya ozonovogo ekrana Zemli (sm. Ozonovaya dyra). Sposobnost' biosfery k samoochishcheniyu blizka k predelu. Opasnost' nekontroliruyemogo izmeneniya okruzhayushchey sredy i vsledstviye etogo ugroza sushchestvovaniyu na Zemle zhivykh organizmov, v tom chisle cheloveka, potrebovali reshitel'nykh prakticheskikh mer po zashchite i okhrane prirody, pravovogo regulirovaniya ispol'zovaniya prirodnykh resursov. K takim meram otnosyatsya sozdaniye bezotkhodnykh tekhnologiy, ochistnykh sooruzheniy, uporyadocheniye ispol'zovaniya pestitsidov, prekrashcheniye proizvodstva yadokhimikatov, sposobnykh nakaplivat'sya v organizme, rekul'tivatsiya zemel' i pr., a takzhe sozdaniye okhranyayemykh territoriy (zapovedniki, natsional'nyye parki i dr.), tsentrov po razvedeniyu redkikh i ischezayushchikh zhivotnykh i rasteniy (v tom chisle dlya sokhraneniya genofonda Zemli), sostavleniye mirovoy i natsional'nykh Krasnykh knig. Prirodookhranitel'nyye mery predusmotreny v zemel'nom, lesnom, vodnom i drugom federal'nom zakonodatel'stve. Otvetstvennost' za narusheniya v oblasti okhrany prirody predusmotrena v gl. 26 UK RF, gl. 8 KoAP RF, a takzhe ustanovlena grazhdanskaya otvetstvennost' po nekotorym vidam pravonarusheniy. V ryade stran v rezul'tate osushchestvleniya pravitel'stvennykh prirodookhrannykh programm udalos' sushchestvenno uluchshit' kachestvo okruzhayushchey sredy v otdel'nykh regionakh (naprimer, v rezul'tate mnogoletney i dorogostoyashchey programmy udalos' vosstanovit' chistotu i kachestvo vody v Velikikh ozorakh). V mezhdunarodnom masshtabe naryadu s sozdaniyem razlichnykh mezhdunarodnykh organizatsiy po otdel'nym problemam okhrany prirody deystvuyet Programma OON po okruzhayushchey srede.